Zoznam druhov

Na Slovensku boli zistené dva druhy šťúroviek. Bližšie neidentifikovaný druh bol nájdený aj v skleníkoch botanickej záhrady Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Faunistické údaje sa nachádzajú v 8 prácach, celá bibliografia obsahuje 20 literárnych záznamov.

Prvý nález šťúroviek na Slovensku pochádza z Ardovskej jaskyne v blízkosti Domice (Kováč 1999), kde sa vyskytujú v sedimentoch bohatých na organickú zložku. Šťúrovka jaskynná bola dosiaľ zistená v 4 orografických celkoch – Slovenský kras (4 jaskyne), Čierna hora (1 jaskyňa), Nízke Tatry (1 jaskyňa) a Kozie chrbty (2 jaskyne). Demänovská jaskyňa slobody, Zápoľná a Važecká jaskyňa sú najsevernejšími lokalitami výskytu šťúroviek na svete (čo je približne 49° severnej zemepisnej šírky). Výskyt šťúroviek v týchto jaskyniach podporuje hypotézu, že pleistocénne zaľadnenie u nás pravdepodobne úplne nevyhubilo lokálnu podzemnú faunu.

Šťúrovka jaskynná (Eukoenenia spelaea) bola opísaná z jaskýň z Francúzska, neskôr bola zistená aj v Rakúsku. Neskôr boli opísané ďalšie poddruhu: Eukoenenia spelaea hauseri Condé, 1974 (Chorvátsko, Slovinsko a Taliansko), Eukoenenia spelaea strouhali Condé, 1972 (Rakúsko) a Eukoenenia spelaea vagvoelgyii Szalay, 1956 (Maďarsko a Rakúsko). Situácia je komplikovaná tým, že dva z poddruhov boli opísané na základe jediného jedinca. Navyše z rumunských Karpát boli opísané dva podobné druhy (Eukoenenia condei, Eukoenenia margaretae), ktorých opis je nedostatočný (Orghidan et al. 1982). Status poddruhov Eukoenenia spelaea je nejasný a materiál si vyžaduje taxonomickú revíziu (Kováč 1999). Preto je potrebné Eukoenenia spelaea vnímať ako komplex druhov či poddruhov (Condé pers. comm.).

Habitat výskytu v Demänovskej jaskyni, Peter Fenďa		Výskyt Eukoenenia spelaea na Slovensku

Šťúrovka skleníková (Eukoenenia florenciae) bola zistená v Botanickej záhrade Univerzity Komenského v Bratislave, od júna do decembra 2012 vo vyhrievaných skleníkoch (teplota 26 °C) v pôde a pod kameňmi (Christian & Christophoryová 2013). V strednej Európe nedokáže prežívať mimo vyhrievaných skleníkov. Výskyt v Bratislave je iba druhou lokalitou výskytu Eukoenenia florenciae v Európe: pred sto rokmi boli nájdené populácie E. florenciae v skleníkoch Muséum national d'Histoire naturelle v Paríži (Condé 1981).

Prirodzené rozšírenie Eukoenenia florenciae dodnes nepoznáme. Vďaka ľudským aktivitám je to najrozšírenejšia šťúrovka na svete. Druh bol opísaný z pôdy cédrového živého plota v Texase a pomenovaný bol na počesť zberateľky Florence Rhine. Okrem USA (Texas, Louisiana, Hawaii) bola šťúrovka skleníková zaznamenaná v Kolumbii, Paraguaji, Argentíne, Austrálii a v Nepále (Barranco & Harvey 2008). Navyše Condé (1981) označil všetky publikované záznamy druhu Eukoenenia hanseni mimo Mexika za E. florenciae, čo potvrdil aj Montaño-Moreno (2012). Tak pribudli lokality na Bermudách, ostrove Réunion, v Egypte, Maroku, na Madagaskare a ostrove Maurícius (Harvey 2003). Doteraz nie je známy žiadny samec E. florenciae.

Habitat výskytu v Botanickej záhrade UK v Bratislave, Peter Fenďa		Výskyt Eukoenenia florenciae na Slovensku

pavúky • kosce • šťúriky • šťúrovky • tartaridy • roztoče

This website should be cited as: Fenďa, P., Kováč, Ľ. (2018). Slovak palpigrades, checklist and bibliography. Slovak Arachnological Society, Bratislava, online at http://saras-arachno.sk/saras_palp.htm, version 1.0, accessed on {date of access}