Šťúrovky (Palpigradi) sú pravdepodobne najzáhadnejšou skupinou pavúkovcov. A zároveň je to aj najmladší rad pavúkovcov, prvá šťúrovka bola opísaná až v roku 1885. Sú to extrémne malé a krehké stvorenia s dlhým mnohočlánkovým bičíkom (flagellum), ktoré sa často pri zbere alebo manipulácii s materiálom odlomí. Sú slepé a prvý pár nôh zvyčajne používajú ako senzorický orgán. Šťúrovky sa vyskytujú v rôznych klimatických oblastiach – od tropických a subtropických dažďových pralesov po podzemné habitaty v strednej Európe a v arídnej Austrálii (Harvey 2013). Veľkosť tela sa pohybuje od 0,65 mm po 2,8 mm pri druhu Eukoenenia draco z jaskýň na Malorke. Šťúrovky sú bez pigmentu a majú priesvitné telo, takže pripomínajú nedospelé štádiá svojich väčších príbuzných. Vo všeobecnosti je to po morfologickej stránke veľmi homogénny rad. Výraznejšie rozdiely sú iba medzi šťúrovkami obývajúcimi pôdu a šťúrovkami z jaskýň. Troglobiontné druhy sú väčšie, majú predĺžené končatiny a zvýšený počet zmyslových receptorov na prozóme.

Eukoenenia spelaea v z Ardovskej jaskyni, © Ľubomír Kováč & Vladimír Kóňa

Krátka charakteristika. Chrbtová strana prozómy je pokrytá štyrmi mäkkými štítkami s nezreteľnými okrajmi (pseudosklerity). Predný štítok na nazýva propeltidium, dva malé v strede mesopeltidium a zadný metapeltidium. Na prednom okraji prozómy sa nachádza pár modifikovaných štetín, ktoré sa využívajú pri druhovej identifikácii. Opistozóma má 11 článkov, posledné tri články sa môžu teleskopicky zasúvať. Na konci tela je dlhé flagellum, ktoré má 14–15 článkov. Každý z článkov nesie 6–8 dlhých štetín. Prvý článok opistozómy je tenký a dobre vyvinutý (pedicel). Chelicery sú mohutné, klepietkovité, trojčlánkové a veľmi pohyblivé. Pedipalpy sú ukončené pazúrikom, ich tarsus je rozdelený na 5 segmentov. Šťúrovky ich využívajú na pohyb, čo je unikátne medzi pavúkovcami. Nohy majú sedem článkov s výnimkou prvého páru, ktorý má 12 článkov, a štvrtého páru, ktorý má 8 článkov. Všetky nohy sú ukončené troma pazúrikmi.

Eukoenenia mirabilis podľa Kraepelin (1901)

Samice šťúroviek sú zvyčajne väčšie ako samce. Pohlavný otvor oboch pohlaví sa nachádza medzi druhým a tretím opistozomálnym článkom. Pri samiciach je pokrytý dvomi chlopňami, pri samcoch troma chlopňami. O ich rozmnožovaní vieme iba málo, ale samce tvoria spermatofóry. Vajíčka sú veľké, a tak samice kladú naraz iba 1–4 vajíčka. Prelarva a larva ešte neboli pozorované, nymfálne instary sú tri – protonymfa, deutonymfa a tritonymfa. Pri čeľadi Eukoeneniidae zatiaľ poznáme iba dva nynfálne instary. Dýchanie prebieha pravdepodobne povrchom tela, pretože nemajú pľúcne vaky ani tracheálny systém. Tráviaca sústava končí análnym otvorom na poslednom 11. článku opistozómy. Vylučovanie sa deje prostredníctvom koxálnych žliaz, ktoré začínajú v treťom opistozomálnom článku a smerujú do prozómy. Vyúsťujú na panvičkách prvého páru nôh. Cievny systém a Malpighiho žľazy chýbajú.

Eukoenenia spelaea z Dolného Rakúska, © Gernot Kunz via Kunzweb Gallery

Šťúrovky vyžadujú vysokú vlhkosť a znášajú iba malé rozpätie teplôt. Preto obývajú pôdu (do hĺbky 1 m), dutiny v sutinových svahoch, prípadne po dažďoch aj vyššie položené organické vrstvy pôdy. Mnohé druhy sa špecializovali na život v jaskyniach. Hoci sú šťúrovky suchozemskými pavúkovcami, šťúrovka Leptokoenenia scurra obýva pobrežie mora a je schopná plávať. Z pozorovaní v laboratóriách sa zdá, že šťúrovky sú dravé a živia sa malými článkonožcami (napríklad chvostoskokmi), ktoré chytajú chelicerami (Beccaloni 2009).

viac informácií: