Tartaridy (Schizomida) sú drobné stvorenia – všeobecne menšie ako 5 mm – s dlhými, taktilnými prednými nohami a so schopnosťou veľmi rýchleho pohybu na krátke vzdialenosti. Po morfologickej stránke sú značne homogénnou skupinou, z ktorej sa zreteľne vydeľujú iba tartaridy adaptované na život v jaskyniach (Beccaloni 2009). Všeobecne sa vyskytujú v listovej opadanke dažďových pralesov, aj keď mnohé boli opísané aj z jaskýň. Niektoré druhy boli náhodne transportované človekom, a tak sa sporadicky objavujú v skleníkoch a v podobných prostrediach s konštantne vysokou vlhkosťou (Harvey 2002).

Stenochrus portoricensis (♀) v skleníku v Bratislave, © Ľubomír Kováč

Krátka charakteristika. Tartaridy sú relatívne malé (2–7 mm), slepé pavúkovce (aj keď niektoré druhy majú svetlocítivé škvrny a asi 5 druhov má vyvinuté oči). Nemajú jedové žľazy. Prozóma je krytá článkovaným karapaxom, ktorý sa preto skladá až z piatich častí – predná časť sa nazýva propeltidium, za ňou nasledujú menšie a párne mesopeltidium a metapeltidium (niekedy v strede rozdelené). Opistozóma má 12 zreteľných článkov. Prvý článok opistozómy je redukovaný a tvorí stopku (pedicel). Posledné 3 články opistozómy sú zúžené a vytvárajú pygídium, z ktorého vyrastá krátky bičík (flagellum). Flagellum nemá viac ako 4 články – samice majú všeobecne 3–4 články, zatiaľ čo samce iba jeden článok. Análny otvor sa nachádza na 12. článku na báze bičíka, pohlavný otvor medzi 2. a 3. článkom. Chelicery sú zložené z dvoch článkov. Pedipalpy sú robusné, zložené zo 6 článkov a sú zakončené pazúrikom. Slúžia na chytanie potravy. Prvý pár nôh slúži ako hmatový orgán, takže na chôdzu využívajú iba tri páry nôh. Prvý pár nôh má predĺžené panvičky, nemá koleno ani pazúriky a chodidlo je rozdelené na osem segmentov. Zvyšné tri páry nôh majú obvyklých sedem článkov a sú zakončené tromi pazúrikmi. Posledný pár nôh im umožňuje skákanie, čo využívajú ako únikovú reakciu. Tartaridy sú schopné rýchleho behu, a to aj smerom dozadu. Dýchajú jedným párom pľúcnych vakov, stigmy sa nachádzajú laterálne medzi sternitmi 2 a 3. Obehový systém je dobre vyvinutý. Vylučovaciu sústavu tvoria Malpighiho žľazy a koxálne žľazy. Zdá sa, že tartaridy vylučujú namiesto kyseliny močovej amoniak, čím sa líšia od ostatných pavúkovcov (Beccaloni 2009).

Nyctalops crassicaudatus podľa Pickard-Cambridge (1872)

Tartaridy majú špecifický sexuálny dimorfizmus, pri ktorom je flagellum samca zväčšené na bulbóznu, nečlánkovanú štruktúru, zatiaľ čo článkované flagellum samíc nie je rozšírené. Opis vôbec prvých tartaríd zo Srí Lanky (Pickard-Cambridge 1872) obsahoval samce aj samice opísané ako rozličné druhy – príhodne pomenované Nyctalops crassicaudatus a N. tenuicaudatus – pokiaľ nebola chyba odhalená. Neskôr bolo potvrdené, že flagellum samcov je počas dvorenia uchopené samicou (Sturm 1958) a najskôr zohráva úlohu pri rozoznávaní druhu.

Hubbardia pentapeltis (♀), Marshal Hedin via flickr		Hubbardia pentapeltis (♂), Marshal Hedin via flickr

Samce tvoria spermatofóry, ktoré pripevňujú na substrát. Počas svadobného tanca navádzajú samicu k spermatofóru. Samice kladú 6–30 vajíčok, ktoré potom nosia pripevnené ku genitálnemu sternitu. Do vyliahnutia lariev (asi 35 dní) sa samice ukrývajú v norách dlhých až 15 cm. Zaujímajú pri tom zvláštny postoj, keď majú opistozómu zdvihnutú kolmo k telu (Beccaloni 2009). Samicu opúšťajú až protonymfy (asi 70 dní od vyliahnutia). Tartaridy majú tri nymfálne instary a dospievajú po dvoch až troch rokoch od vyliahnutia. Na konci opistozómy majú tartaridy žľazu, z ktorej dokážu striekať kyselinu alebo acetón a tak odstrašiť predátorov. Rovnako si takto bránia aj svoje nory. Vzhľadom na slabú sklerotizáciu tela a malú veľkosť sú veľmi citlivé na pokles vzdušnej vlhkosti. Preto nedokážu odolávať vysychaniu a sú odsúdené na život vo vlhkých habitatoch.

Predpokladá sa, že tartaridy sú predátory a svoju korisť roztrhajú chelicerami (nemajú jedovú žľazu). Potom sú tkanivá macerované a skvapalnené tkanivo tartarida vysaje. Pozorovania z jaskýň naznačujú, že veľké populácie tartaríd sa zdržujú hlavne v blízkosti guána netopierov. Tu sa vyskytujú vo veľkom množstve saprofágne bezstavovce ako chvostoskoky (Collembola), menšie dvojkrídlovce (Diptera) a pavši (Psocoptera), ktoré pravdepodobne slúžia tartaridám ako potrava (Santos et al. 2013). Pozorovania tartaridy Draculoides vinei ukázali, že dokáže uloviť potravu rovnako veľkú, ako je sama. Hubbardia pentapeltis dokáže prežiť bez potravy päť mesiacov (Beccaloni 2009).

viac informácií: