Z prvej polovice 20. storočia nájdeme v literatúre iba ojedinelé faunistické údaje o výskyte šťúrikov na našom území, väčšinou v prácach zahraničných autorov (Ellingsen 1910, Beier 1928, Szent-Ivány 1941, Nosek 1957). O systematickom výskume šťúrikov na našom území môžeme hovoriť až od druhej polovice 20. storočia, kedy sa stal činným Petr Hubert Verner (*1932–†2016). Významným nálezom bol opis druhu Neobisium beieri z Veľkej Fatry (Verner 1958). Dôležitým medzníkom bolo uverejnenie prvého určovacieho kľúča šťúrikov Československa v súbornom diele „Klíč zvířeny ČSSR IV“ (Verner 1971). Kľúč obsahuje 53 druhov šťúrikov, a zahŕňa aj 15 druhov z okolitých krajín, 12 druhov ako možných pre faunu Československa a 26 druhov v tom čase už zaznamenaných na území Československa. Keďže z údajov často nie je jasné, na území ktorého zo súčasných dvoch štátov sa druh vyskytuje, s istotou môžeme tvrdiť, že na území dnešného Slovenska bolo v tom čase známych iba 9 druhov.

V 70. rokoch 20. storočia bola založená Arachnologická sekcia Slovenskej entomologickej spoločnosti pri SAV a výskum šťúrikov na Slovensku bol v nasledujúcich rokoch spojený predovšetkým s členmi a žiakmi vznikajúcej arachnologickej školy. Významným impulzom pre výskum bol opis endemického eutroglobiontného šťúrika Neobisium slovacum zo Slovenského krasu (na obrázku), ktorý zároveň znamenal najsevernejší zistený výskyt podrodu Blothrus v Európe (Gulička 1977a). Guličkov diplomant Miroslav Krumpál podrobne spracoval faunu šťúrikov Gaderskej doliny, kde našiel 6 nových druhov pre faunu Československa (Krumpál 1980). Zistil aj ďalšie nové druhy pre faunu Slovenska – Neobisium polonicum Rafalski, 1937 (Krumpál 1979) a Dendrochernes cyrneus (L.Koch, 1873) (Krumpál & Cyprich 1987). V spolupráci s inými autormi prispel k poznaniu šťúrikov v búdkach a hniezdach vtákov (Krumpál & Cyprich 1987, 1988) a z lesnej opadanky (Krumpálová & Krumpál 1993). Rozsiahly materiál šťúrikov spracoval z jaskýň Čiernej hory (Krumpál 2000), Národného parku Poloniny (Krumpál & Krumpálová 2003) a Prírodnej rezervácie ostrova Kopáč (Krumpál & Christophoryová 2007). Faunistike šťúrikov na území Slovenska sa venoval Václav Ducháč (*1952–†2004), ktorý publikoval prehľad šťúrikov nájdených po celom území Česko-Slovenska (Ducháč 1989) a mnohé ďalšie práce zamerané predovšetkým na druh Neobisium slovacum.

doc. Ján Gulička	prof. Miroslav Krumpál	dr. Václav Ducháč

Od konca 20. storočia môžeme na našom území hovoriť o intenzívnom výskume fauny šťúrikov. V rámci výskumu iných skupín bezstavovcov alebo chránených území, bola podrobne spracovaná i fauna šťúrikov. Výhodou dlhodobých výskumov, kde sa okrem fauny a flóry sledujú aj faktory prostredia, je komplexnejší prehľad o diverzite, frekvencii a ekologických nárokoch druhov. Intenzívny výskum, zameraný na faunu dubovo-hrabových lesov, sa uskutočnil na území Malých Karpát a Trnavskej pahorkatiny (Christophoryová & Krumpál 2005, 2007, Christophoryová & Holecová 2012, Christophoryová 2013a). Viacročné terénne práce prebehli aj na území CHKO Cerová vrchovina (Christophoryová 2009), v prírodnej rezervácii Šúr (Christophoryová & Krumpál 2010), v pohorí Burda (Christophoryová et al. 2014) a v orografických celkoch Malá Fatra, Strážovské vrchy a Žilinská kotlina (Krajčovičová et al. 2016). Čo sa týka špecializovaných mikrohabitatov, podrobne bola spracovaná fauna šťúrikov v dutinách a pod kôrou stromov, v kompostoch, z urbánnych habitatov (botanické záhrady, cintoríny), fauna šťúrikov asociovaných s hniezdami vtákov, cicavcov alebo bezstavovcov a foretických nálezov (Christophoryová 2010, Christophoryová et al. 2011c, f, 2016b, 2017a-c, Krajčovičová & Christophoryová 2014, Jászayová et al. 2015, Kaňuchová et al. 2015, Krajčovičová et al. 2015, Šestáková et al. 2017). Dôkladný výskum a snaha autorov viedla k publikovaniu určovacieho kľúča šťúrikov pre Slovensko a Česko, ktorý obsahuje 51 druhov zo 7 čeľadí (Christophoryová et al. 2011e) a anotovaného a revidovaného checklistu šťúrikov Česka a Slovenska (Christophoryová et al. 2012c). V posledných rokoch pribudli nové nálezy šťúrikov pre faunu Slovenska: Chthonius hungaricus Mahnert, 1980, Larca lata (Hansen, 1884), Allochernes powelli (Kew, 1916), Chthonius carinthiacus Beier, 1951, Chthonius tuberculatus Hadži, 1937, Withius hispanus (L. Koch, 1873), Beierochelifer peloponnesiacus (Beier, 1929), Rhacochelifer euboicus Mahnert, 1977, Allochernes solarii (Simon, 1898) (Christophoryová et al. 2011a-b, 2012a, Krajčovičová & Christophoryová 2017, Krajčovičová et al. 2017, Červená et al. 2018).

Rozvoj arachnológie na Slovensku a zintenzívnenie výskumu šťúrikov sa odzrkadlilo aj vo výchove mladých arachnológov. Na rôzne témy týkajúce sa šťúrikov (nie len z územia Slovenska) bolo na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave od roku 2006 obhájených 9 bakalárskych či diplomových prác a dve dizertačné práce (Christophoryová 2010b, Krajčovičová 2016).