Prvým a najstarším dielom, ktoré poskytuje údaje o koscoch Slovenska je práca Sørennsen (1873), kde autor publikoval nález Nemastoma bidentatum z okolia Bardejova. Neskôr publikoval Herman (1879) nálezy koscov v okolí Bratislavy a v Tatrách. Petricskó (1892) vo svojej monografii venovanej faune Banskej Štiavnice a jej blízkeho okolia uvádza nálezy 7 druhov koscov v tomto regióne. Ďalšou prácou, ktorá obsahuje údaje o našich koscoch bola práca Daday (1918). Obsahuje informácie o nálezoch koscov z okolia Bratislavy, Bardejova, Nitrianskeho Pravna, Popradského plesa a Starého Smokovca. Medzi najstaršie práce venované problematike slovenskej opiliofauny patria tiež práce Roewer (1923), Dudich (1928), Kolosváry (1929, 1933), Bartoš (1938, 1939a-c) a Dudich et al. (1940). Roewer (l. c.) v rozsiahlej monografii uvádza nálezy koscov z Malej Fatry a Tatier. E. Dudich sústreďoval svoju pozornosť predovšetkým na mapovanie bývalej Tekovskej župy. Jeho práce prinášajú nové údaje o faune koscov z okolia Bardejova, Hronoviec, Hronskej Breznice, Jalnej, Kremnice, Levíc, Novej Bane, Ondrejoviec, Pohronského Ruskova, Sklených Teplíc, Tekovských Lužian, Turčianskych Teplíc, Vrábľov, Zlatých Moraviec, Železnej Breznice a Želiezoviec. Kolosváry (l. c.) publikoval vo svojich prácach nálezy koscov pri Jalnej, z okolia Sklených Teplíc, Popradu a Bardejova. Bartoš (l. c.) publikoval vo svojich prácach nálezy koscov z Polonín a okolia Bratislavy.

Intenzívnejšie sa začal výskumom koscov na Slovensku zaoberať Josef Kratochvíl (*1909–†1992). Vo svojej základnej práci sumarizoval dovtedajšie poznatky o koscoch Československa z dostupných prameňov, ktoré doplnil o vlastné nálezy (Kratochvíl 1934). Jeho práca je spracovaná vo forme kľúča, v ktorom boli zaradené aj druhy a poddruhy, ktoré u nás dovtedy neboli zistené, ale boli nájdené blízko hraníc nášho štátu. V rámci územia Slovenska študoval Kratochvíl (l. c.) faunu koscov predovšetkým v jeho východnej časti (v okolí Košíc, Prešova, Sabinova, Levoče, Bardejova a v Slanských vrchoch). Bohatý materiál koscov získal a spracoval od Františka Millera (z okolia Turčianskych Teplíc) a od Vladimíra Šilhavého, ktorý taktiež zbieral a determinoval kosce z viacerých lokalít Slovenska (okolie Nitry, Malá Fatra, Tatry). Materiál koscov z okolia Bratislavy a tiež z Plešiveckej a Silickej planiny poskytol J. Kratochvílovi A. Hoffer. S. Hrabě mu poskytol materiál z Tatier. J. Kratochvíl spracoval tiež materiál pochádzajúci z územia bývalého Československa, ktorý bol uložený v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti (Kratochvíl, l. c.).

Cenné informácie o koscoch NPR Stužica (NP Poloniny) priniesla práca Ložek & Gulička (1955). Následne Gulička (1957) publikoval nálezy koscov na ostrove Čierny les pri Gabčíkove a významná je jeho práca Gulička (1985) venovaná jaskynnej faune (vrátane opiliofauny) viacerých jaskýň v Slovenskom krase a na Muránskej planine. Napriek tomu, že autor v uvedenej práci nerozlíšil materiál koscov nájdený priamo v jaskyniach od materiálu nájdeného v okolí jaskýň, vhodne charakterizoval vzťah jednotlivých nájdených druhov koscov k prostrediu jaskýň a k ich vchodovým častiam. Lác (1957) zhrnul dovtedajšie poznatky o rozšírení druhu Dicranolasma scabrum na Slovensku, ktoré doplnil o výsledky vlastných zberov. Neskôr publikoval tiež údaje o koscoch Gemera (Lác 1990). Pod vedením doc. Guličku vypracoval Jasenák (1972) diplomovú prácu o koscoch NPR Devínska Kobyla.

V 90-tych rokoch minulého storočia výrazne vzrástol záujem o výskum koscov na Slovensku, a to predovšetkým vďaka trojici bývalých konškolákov z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorí prejavili záujem o štúdium tejto skupiny už v rámci ŠVOČ (študentskej vedecko-odbornej činnosti) počas štúdia na vysokej škole (Mašán & Mihál 1988). Ivan Mihál od roku 1993 publikoval 48 prác o koscoch na Slovensku. Realizoval výskum koscov v mnohých orografických celkoch Slovenska (Mihál 2005, Mihál & Korenko 2010 a mnohé iné), a venoval sa aj ekológii koscov (Mihál 1995b, Mihál & Černecká 2017 a i.). Boris Astaloš od roku 1993 publikoval 18 prác o koscoch. Prispel k poznaniu opiliofauny mnohých orografických celkov Slovenska (Astaloš 1993, Astaloš & Mihál 2009 a i.). Peter Mašán od roku 1998 publikoval 12 prác o koscoch, medzi nimi prvý nález Siro carpaticus na Slovensku (Mašán 1998), ktorého výskyt na území nášho štátu predpokladal už Šilhavý (1956). Individuálna práca týchto autorov, ako aj ich kolektívna spolupráca sa odrazila v rozsiahlej publikačnej aktivite a podstatne rozšírila poznatky o chorológii jednotlivých druhov koscov na Slovensku. Spoločne spísali kapitoly o koscoch v monografických spracovaniach fauny pavúkovcov NP Poloniny a CHKO Cerová vrchovina (Mihál et al. 2003, 2009), Mihál & Astaloš (2011a) vypracovali slovenské menoslovie koscov.

V posledných rokoch minulého storočia sa zapojil do výskumu našich koscov Slavomír Stašiov. Od roku 1997 publikoval 51 prác týkajúcich sa koscov na Slovensku. Podieľal sa predovšetkým na poznávaní opiliofauny v jednotlivých orografických celkoch Slovenska (Stašiov 2000a, Stašiov & Maršalek 2002, Stašiov & Mihál 1999 a mnohé iné). Okrem faunistiky sa venoval aj opiliofaune slovenských jaskýň (Stašiov et al. 2003 a i.), hodnoteniu bioindikačného potenciálu koscov (Stašiov 2008, Stašiov et al. 2011 a i.), ale aj parazitickým roztočom na koscoch (Stašiov 2003a). Nové poznatky o rozšírení a ekológii našich koscov podnietili tohto autora k napísaniu série článkov, v ktorých sumarizoval a analyzoval dovtedajšie informácie o výskyte a ekologických nárokoch na prostredie druhov Dicranolasma scabrum (Stašiov 2002), Egaenus convexus (Stašiov 2000b), Ischyropsalis manicata (Stašiov 1999a), Paranemastoma kochi (Stašiov 2003b), Platybunus pallidus (Stašiov & Mihál 2005) a Zachaeus crista (Stašiov 1999b). Všetky informácie o výskyte a ekologických charakteristikách koscov na území Slovenska dostupných do konca roku 2003 boli zosumarizované a vyhodnotené v monografii „Kosce (Opiliones) Slovenska“ (Stašiov 2004a).

Centrom výchovy mladých záujemcov o štúdium koscov na Slovensku sa v 21. storočí stal Zvolen – na katedre biológie a všeobecnej ekológie Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej Univerzity vo Zvolene boli od roku 2000 obhájené 2 bakalárske a 15 diplomových prác. Na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave boli od roku 1972 obhájené 3 diplomové práce na rôzne témy týkajúce sa slovenskej opiliofauny. Čo sa týka výchovy mladých vedcov, na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave bola ohájená jedna dizertačná práca (Litavský 2018) a na Fakulte ekológie a environmentalistiky Technickej Univerzity vo Zvolene 3 dizertačné práce (Uhorskaiová 2009, Beňo 2010, Černecká 2018).

na začiatok