Miroslav Kunst.

V roku 1971 vychádza „Klíč zvířeny ČSSR IV” (Daniel & Černý 1971), kde boli zahrnuté klepietkavce (Chelicerata). Kniha bola pokusom zjednotiť kľúče menších skupín na jednotnom základe a vyplniť prípadné medzery. Rukopis vznikal dlhý čas, prvý termín odovzdania bol rok 1959, ale rukopis bol dokončený až v roku 1968. Počas tejto doby sa niekoľko krát menil rozsah a tým aj koncepcia diela. Vzhľadom na búrlivý rozvoj taxonómie roztočov boli niektoré časti aj niekoľko krát prepracované a modernizované. Pritom bolo možné použiť len literárne pramene publikované do roku 1967. Pôvodným zámerom bolo vypracovať determinačný kľúč do úrovne druhov, ale obmedzený rozsah knihy tento zámer znemožnil a tak pancierniky boli spracované iba do úrovne rodov. Časť o roztočoch recenzoval akademik Bohumír Rosický a kapitolu o panciernikoch napísal Miroslav Kunst (s nadpisom nadkohorta Oribatei na 49 stranách). Autori pôvodne plánovali publikovať ďalší zväzok Fauny ČSSR s kľúčmi do úrovne druhov a prodromus, ale tento zámer už nebol zrealizovaný.

Prvý záznam o výskyte astigmátnych roztočov na Slovensku nám zanechal Gustáv Maurícius Reuss (*1818–†1861), revúcky lekár a polyhistor. V podrobnej kapitole o faune, nachádzajúcej sa v rozsiahlom rukopise „Opis městečka Velká Řevúca zvaného I-ní a II-hý díl 1853 a 1854. V. Řevúca“ (Reuss 1853–1854), nájdeme záznam „roztoč srabu (Acarus scabei) srab dělá“ (Uhrin & Panigaj 2017). Pri príležitosti nového milénia bol vydaný zoznam živočíchov vyskytujúcich sa na území Uhorska pod názvom „Fauna Regni Hungariae“. Prvé vydanie síce vyšlo už v roku 1896, ale roztoče sa objavujú až v treťom vydaní s podnadpisom Animalium Hungariae hucusque cognitorum enumeratio systematic. III. Arthropoda – Arachnoidea (Jablonowsky 1918). Údaje o svrabovcoch zo Slovenska tu ale nenájdeme.

Priekopníkom výskumu astigmátnych roztočov na Slovensku sa stal Karel Samšiňák (*1923–†2008). Prvý údaj o svrabovcoch na Slovensku sa týkal fauny skladiskových škodcov (Samšiňák 1957b). Ten istý rok opísal dva nové druhy heteromorfných deutonýmf asociovaných s chrobákmi (Samšiňák 1957c) a nový druh myrmekofilného svrabovca (Samšiňák 1957d). Nasledujúce roky sa Karel Samšiňák venoval roztočom, ktoré žijú pod krovkami bystruškovitých chrobákov. Tento výskum priniesol tri nové druhy pre vedu zo Slovenska (Samšiňák 1965, 1971). Okrem toho sa v druhej spomínanej práci nachádzajú opisy 17 nových druhov pre vedu, či poznámky k dovtedy málo známej ekológii a zoogeografii čeľade Canestriniidae. V nasledujúcich rokoch sa s kolektívom autorov zameral na medicínsky významné roztoče. Z tohto obdobia pochádzajú prvé údaje o „prachových roztočoch“ na Slovensku (Makovcová et al. 1982, 1985; Makovcová & Soukupová 1984; Palička et al. 1980; Samšiňák et al. 1979, 1982; Vobrázková et al. 1982). Posledné práce Karla Samšiňáka týkajúce sa Slovenska sa zaoberali roztočmi na muchách čeľade Sphaeroceridae (Samšiňák 1984).
RNDr. Karel Samšiňák, CSc. – akarológ, myrmekológ, znalec umenia, zakladateľ galérie na Šolcovom statku, publicista v odbore prírodovedy, vlastivedy, kunsthistórie a regionálnej histórie, zberateľ, bábkar – zanechal výraznú stopu vo výskume astigmátnych roztočov nielen na Slovensku: opísal desiatky nových druhov pre vedu a meno „samsinaki“ nesie 15 taxónov a rod prostigmátnych roztočov Samsinakia Volgin, 1965 (Cheyletidae).

Výskum na Slovensku pokračoval na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave zadávaním diplomových prác, kde ako konzultanti pôsobili odborníci z Českej republiky. Milan Lichard vo svojej diplomovej práci (vedúci L. Korbel, konzultant O. Mačička) priniesol prvé poznatky o rozšírení „perových roztočov“ na území Slovenska (Lichard 1959). Z vtákov odchytených v oblasti Jurského Šúru pri Bratislave získal 30 druhov perových roztočov. Niektoré údaje z diplomovej práce boli neskôr publikované (Lichard 1962). Touto problematikou sa zaoberal aj Vladimír Černý, ale z celej plejády jeho publikácií sa iba v jedinom článku spomína nálezy zo Slovenska (Černý 1969). Viktor Sidor v diplomovej práci (vedúci M. Kiefer, konzultanti K. Samšiňák a F. Dusbábek) skúmal akarofaunu veľkochovu hospodárskych zvierat v Nitre (Sidor 1982). Okrem iných roztočov zistil 18 druhov svrabovcov (13 z nich boli prvonálezy pre Slovensko). Výsledky boli neskôr publikované (Kiefer et. al. 1983, Sidor 1986).
V súbornom diele „Klíč zvířeny ČSSR IV” (Daniel & Černý 1971) sa nachádza kľúč svrabovcov do úrovne rodov. Kapitolu vypracovali Vladimír Černý a Karel Samšiňák (nadkohorta Acaridiae, 33 strán). Na klíč zvířeny istým spôsobom nadviazala kniha „Roztoči a klíšťata škodící zdraví člověka” (Rosický et al. 1979), kde sú roztoče vyskytujúce sa v strednej Európe rozoberané z medicínskeho hľadiska.